Skúšobná doba zamestnanca a jej možné problémy v praxi

So skúšobnou dobou sú spojené viaceré špecifiká, ktorých nesprávna aplikácia v praxi môže spôsobiť jej neplatnosť, alebo vyvolať zbytočný spor o platnosť rozviazania pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Skúšobná doba znamená pre zamestnanca obdobie, počas ktorého sa oboznamuje s prácou a s pracovným prostredím a zisťuje, či mu táto práca vyhovuje. A naopak, zamestnávateľ počas tejto doby zamestnanca spoznáva, sleduje jeho pracovné výkony a vyhodnocuje, či zamestnanec bude schopný prácu vykonávať, ale aj či zapadá do pracovného kolektívu.

Kedy nie je možné dojednať skúšobnú dobu:

Pozn.: Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.

Začiatok skúšobnej doby a spôsob jej dohodnutia

Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, tzn. v pracovnej zmluve alebo v inom samostatnom dokumente. Inak je neplatná.

Skúšobnú dobu je možné dojednať najneskôr v deň nástupu do práce a jej začiatok môže byť dohodnutý len ako deň nástupu do práce, nie neskôr ani spätne. Skorší alebo neskorší začiatočný deň by spôsobil neplatnosť skúšobnej doby.

Maximálna dĺžka skúšobnej doby

Maximálna dĺžka je 3 mesiace, pričom výnimkou sú vedúce pozície. U tých môže byť skúšobná doba:

Ak by sa dohodla dlhšia skúšobná doba, ako umožňuje Zákonník práce, bude platná len v zákonom povolenej dĺžke, v zvyšnej časti je neplatná.

Príklad: Zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodol s vedúcim zamestnancom skúšobnú dobu v trvaní 8 mesiacov. Maximálna dĺžka skúšobnej doby u vedúcich zamestnancov podľa Zákonníka práce je 6 mesiacov. Táto skúšobná doba teda bude platná len v maximálnej povolenej dĺžke, t. j. 6 mesiacov.

Prípad zo súdnej praxe: V pracovnej zmluve mal zamestnanec uvedené: "Skúšobná doba bude v trvaní ...", kde chýbal konkrétny údaj o jej trvaní. Súd rozhodol, že v takomto prípade sa skúšobná doba považuje za dohodnutú, a to v maximálnej povolenej dĺžke, t.j. 3 mesiace (keďže nešlo o vedúceho zamestnanca).

Predlžovanie skúšobnej doby

Dohodnutú skúšobnú dobu nie je možné predĺžiť žiadnou dohodou alebo dodatkom k pracovnej zmluve. Skúšobná doba sa podľa Zákonníka práce predlžuje len o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, pre ktoré nemôže prácu vykonávať.  Prekážky na strane zamestnanca sú uvedené v § 134 a nasl. Zákonníka práce.

Pozn.: Skúšobná doba sa nepredlžuje o dni čerpanej dovolenky zamestnanca počas jej trvania. To platí len v Českej republike.

Počítanie plynutia skúšobnej doby

V pracovnej zmluve býva skúšobná doba najčastejšie uvedená v počte mesiacov, týždňov, dní alebo presným dátumom. Skúšobná doba končí posledným dňom časového úseku bez ohľadu na to, či ide o pracovný deň, sviatok alebo víkend.

Príklady počítania dĺžky skúšobnej doby:

Počítanie skúšobnej doby
Počítanie skúšobnej doby

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne, z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe aj s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou ale len písomne a vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom a dôvod musí náležite písomne odôvodniť. Inak takéto skončenie nie je platné.

Ak pracovný pomer skončí mladistvý zamestnanec v skúšobnej dobe, je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie jeho zákonného zástupcu.

Skončenie v skúšobnej dobe je možné aj počas trvania prekážky na strane zamestnanca, napr. počas PN.

Doručovanie skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe

Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Porušenie tohto termínu však neznamená neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Ak na oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe je uvedený skorší dátum ako je deň, v ktorom toto oznámenie bolo doručené druhej strane, platí, že za deň skončenia pracovného pomeru sa považuje deň doručenia. Na toto zamestnávateľ musí pamätať najmä v prípade, ak oznámenie posiela poštou. Vtedy je nutné počítať s maximálnou dĺžkou doby, počas ktorej môže zásielka na pošte čakať na prevzatie adresátom. Inak sa môže stať, že zamestnanec si zásielku prevezme až vtedy, keď mu už skúšobná doba uplynula. Takéto skončenie pracovného pomeru je potom považované za neplatné.

S akými problémami sa môže zamestnávateľ stretnúť v praxi v súvislosti so skúšobnou dobou

Prekážka na strane zamestnanca počas skúšobnej doby trvala len 2 hodiny. Predlžuje sa skúšobná doba?

Odporúčané je sčítavať takéto krátke prekážky, čo síce predstavuje zvýšenú administratívnu záťaž pre zamestnávateľa, ale tento postup je v súlade so zákonom. Napriek tomu zamestnávatelia skôr berú do úvahy len celodenné prekážky.

Prekážka na strane zamestnanca začne pred skončením skúšobnej doby a bude pokračovať aj po uplynutí jej pôvodnej dĺžky, napr. zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku 5 dní pred skončením skúšobnej doby.

Najviac zaužívaný postup v praxi vychádza zo znenia Zákonníka práce a spočíva v tom, že skúšobná doba by sa mala predĺžiť o celý čas takýchto prekážok, tzn. zamestnankyni bude plynúť 5 dní skúšobnej doby ešte po návrate z materskej resp. rodičovskej dovolenky.

Predlžuje sa skúšobná doba o kalendárne alebo pracovné dni?

Logika hovorí, že skúšobná doba je čas na vyskúšanie zamestnanca, preto by sa mala predlžovať o pracovné dni. V Zákonníku práce je však uvedené, že skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok na strane zamestnanca a zostáva len sa domnievať, že zákonodarca pravdepodobne myslel kalendárne dni.

Zmena pracovnej pozície na vedúcu pozíciu

a) "povýšenie" zamestnanca

Zákonník práce stanoví jasne, že skúšobnú dobu možno predĺžiť len o prekážky na strane zamestnanca, preto ani v tomto prípade nie je možné skúšobnú dobu predlžovať.

b) strata vedúcej pozície

Vtedy platí, že skúšobná doba je platná v dĺžke, v akej sa dohodla pri podpise pracovnej zmluvy - strata vedúcej pozície nemá vplyv na dodatočné úpravy dĺžky skúšobnej doby.

Zákonník práce síce určuje, že skúšobnú dobu možno predĺžiť len o prekážky na strane zamestnanca, avšak nezakazuje, aby sa zmluvné strany dohodli skúšobnú dobu kedykoľvek zrušiť alebo skrátiť.

Tento článok má len informatívny charakter a nemôže byť považovaný za právne stanovisko alebo radu ako postupovať v konkrétnom prípade, alebo ako takýto prípad posúdiť.

Silvia Dutková

Silvia DutkováAko personálny poradca a audítor vo FINAP Consulting odbremeňujem podnikateľov od komplikovanej personálnej agendy, pomáham im s nábormi, nastavujem HR dokumentáciu a vytváram GDPR riešenia na mieru, a to v začínajúcich aj v existujúcich firmách. Spolu s tímom realizujeme externé zamestnanecké prieskumy a hodnotenia zamestnancov. Viac informácií

Prejsť na začiatok stránky