Neospravedlnená absencia zamestnanca a možnosti zamestnávateľa

V praxi často vznikajú situácie, kedy zamestnanec nepríde do práce bez zdôvodnenia, svojvoľne prichádza alebo odchádza z práce, alebo prestane úplne chodiť do zamestnania. Ako môže zamestnávateľ postupovať voči takémuto zamestnancovi?

Jednou zo základných povinností zamestnanca je byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutej alebo zamestnávateľom určenej pracovnej dobe si neplní svoje pracovné povinnosti na pracovisku. Výnimkou sú len prípady, kedy absencia zamestnanca je spôsobená preukázateľnou zákonnou prekážkou (lekár, PN..).

V praxi k neospravedlnenej absencii dochádza najmä v nasledovných prípadoch:

Zamestnávateľ je oprávnený voči nezodpovednému zamestnancovi uplatniť viacero zákonných postihov:

Krátiť dovolenku

V zmysle Zákonníka práce môže zamestnávateľ za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.

Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti z dôvodu neospravedlnenej absencie, ktorá vznikla v tom roku, tzn. pri neospravedlnenej absencii v roku 2020 sa môže krátiť len dovolenka, na ktorú vznikol nárok v tomto istom roku.

Nevyplatiť mzdu

Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Z uvedeného vyplýva, že za obdobie neospravedlnenej absencie, kedy prácu nevykonáva, nie je zamestnávateľ povinný mu vyplatiť mzdu ani náhradu mzdy.

Prerušiť sociálne a zdravotné poistenie

Za obdobie neospravedlnenej neprítomnosti v práci je zamestnávateľ povinný prerušiť nemocenské a dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, tzn. zamestnanca odhlási zo Sociálnej poisťovne.

Rovnako je zamestnávateľ povinný zamestnanca odhlásiť aj z príslušnej zdravotnej poisťovne, a teda zamestnanec sa za obdobie neospravedlnenej absencie musí vo svojej poisťovni nahlásiť ako samoplatiteľ a zdravotné poistenie si platiť sám.

Nárokovať si náhradu škody

Zamestnávateľ má právo od zamestnanca požadovať náhradu škody, ktorú mu zamestnanec spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Môže ísť napr. o nútené zastavenie výrobnej linky, sankcie za nedodržanie termínu dodávky, náklady pri zabezpečení náhradného zamestnanca, atď.

Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, tzn. že ku škode došlo v dôsledku jeho neospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi výšku škody a pokiaľ ten škodu nenahradí dobrovoľne, môže ju zamestnávateľ vymáhať aj súdnou cestou.

Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Dať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru

Neospravedlnená absencia môže byť posudzovaná ako menej závažné alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ako posúdiť závažnosť porušenia pracovnej disciplíny Zákonník práce bližšie nešpecifikuje, ale ponecháva toto rozhodnutie na zamestnávateľovi, ktorý musí zvážiť všetky okolnosti daného prípadu a následne rozhodnúť o závažnosti porušenia disciplíny.

Ak zamestnávateľ vyhodnotí, že išlo o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, zamestnancovi hrozí výpoveď. Aby bola takáto výpoveď platná, musí zamestnávateľ dodržať určitú postupnosť krokov a iné zákonné náležitosti.

Okamžite skončiť pracovný pomer môže zamestnávateľ so zamestnanom len v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny, za ktorú sa vo všeobecnosti považuje aj dlhodobá absencia. Čo sa považuje za dlhodobú (a naopak, za krátkodobú) absenciu opäť Zákonník práce nerieši a posúdenie situácie necháva na zamestnávateľovi. Aby bolo možné uplatniť okamžité skončenie pracovného pomeru, zamestnávateľ musí okrem dĺžky absencie zvážiť aj napríklad závažnosť dôsledkov neprítomnosti zamestnanca (škoda u zamestnávateľa, poškodenie dobrého mena zamestnávateľa, strata zákaziek alebo obchodných partnerov, ohrozenie života alebo zdravia iných osôb a pod.), situáciu pri ktorej k absencii došlo, pracovnú pozíciu a osobu zamestnanca.

Tento článok má len informatívny charakter a nemôže byť považovaný za právne stanovisko alebo radu ako postupovať v konkrétnom prípade, alebo ako takýto prípad posúdiť.

Upozornenie: Článok podlieha zákonu č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon. Akékoľvek jeho ďalšie šírenie, šírenie jeho časti alebo jeho použitie na komerčné účely bez súhlasu autora môže mať za následok uplatnenie práv autora vyplývajúcich mu z Autorského zákona a iných právnych predpisov.

Silvia Dutková

Silvia DutkováOdbremeňujem podnikateľov od komplikovanej personálnej agendy, pomáham im s nábormi, nastavujem HR dokumentáciu a vytváram GDPR riešenia na mieru, a to v začínajúcich aj v existujúcich firmách. Spolu s tímom realizujeme externé zamestnanecké prieskumy a hodnotenia zamestnancov. Viac informácií

Prejsť na začiatok stránky