Zmeny v Zákonníku práce a v oblasti BOZP a PZS počas obdobia koronavírusu

Vzhľadom na aktuálnu mimoriadnu situáciu sú od 4.4.2020 schválené aj nové ustanovenia v Zákonníku práce a v oblasti BOZP. Zmeny sa týkajú práce z domu, čerpania dovolenky, rozvrhovania pracovného času, zvýšenej ochrany zamestnancov pred výpoveďou, 80%-nej náhrady mzdy a plnenia povinností zamestnávateľov v súlade s BOZP.

Zákonník práce je doplnený o novú osobitnú časť, ktorá sa týka ustanovení v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ďalej len ako "mimoriadny stav"). Nové ustanovenia teda platia aj pre aktuálne obdobie koronavírusu, resp. ochorenia COVID-19. Nasledovné zmeny (s miernymi odchýlkami) budú platné ešte počas 2 mesiacov po odvolaní mimoriadneho stavu.

Domácka práca, telepráca, tzv. home office

Mimo mimoriadneho stavu platí, že domácka práca či telepráca je možná len na základe vzájomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Skrátený termín na oznámenie rozvrhnutia pracovného času

Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred s platnosťou minimálne na týždeň. Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť aj na kratšej dobe oznámenia rozvrhnutia pracovných zmien.

Mimo mimoriadneho stavu platí, že rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.

Skrátený termín na oznámenie čerpania dovolenky

Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej 7 dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce (nevyčerpaná dovolenka, ktorá sa prenáša z predchádzajúceho kalendárneho roka), najmenej 2 dni vopred. Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom zamestnanca.

Mimo mimoriadneho stavu platí, že čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

Zvýšená ochrana zamestnancov pred výpoveďou

Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie alebo izolácia. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu sa posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného a tým pádom sa na neho vzťahuje zákaz výpovede. Takýto zamestnanec sa po návrate do práce posudzuje rovnako, ako keby ukončil PN.

80 %-ná náhrada mzdy pri obmedzení obchodnej činnosti alebo zatvorení prevádzky

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo čiastočne pre obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadneho stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.

Toto platí aj u zamestnávateľa, kde v kolektívnej zmluve je dohodnutá nižšia náhrada mzdy, napr. 60 %.

Oboznamovanie zamestnancov v súlade s BOZP

Pri každom prijatí zamestnanca do zamestnania, pri jeho preložení na iné pracovisko alebo inú prácu, pri zavedení novej technológie, pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca s predpismi a povinnosťami týkajúcimi sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Táto povinnosť sa počas mimoriadneho stavu odkladá, ak túto povinnosť nie je možné zabezpečiť objektívne v pôvodných lehotách dodávateľským výkonom činností, prostredníctvom vlastných zamestnancov alebo iným primeraným spôsobom, pričom zamestnávateľ je povinný zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti prevádzkovaných pracovných prostriedkov vrátane vyhradených technických zariadení. Nesplnenie príslušných povinností v pôvodných lehotách však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie. Riziko ohrozenia je na posúdení zamestnávateľom.

Objektívnymi spôsobmi splnenia oboznamovacej povinnosti môže byť napríklad to, ak zamestnávateľ zabezpečí školenie BOZP prostredníctvom elektronickej audiovizuálnej komunikácie, alebo má zaužívané e-learning školenia, alebo zabezpečí iné oboznámenie, ktoré nie je potrebné vykonávať formou hromadnej aktivity.

Hneď ako to bude možné, najneskôr však do jedného mesiaca odo dňa odvolania mimoriadneho stavu si musí zamestnávateľ oboznamovaciu povinnosť splniť.

Odkladajú sa ďalšie povinnosti, ktoré aktuálne nie je možné objektívne splniť, a to sú napr. lekárske prehliadky zamestnancov (vstupné, opakované, výstupné...), rekondičné pobyty, preškolovanie zamestnancov.

Lekárske prehliadky u zamestnancov

Národná rada SR schválila dňa 3. apríla 2020 zákon č. 69/2020 Z. z. o mimoriadnych opatreniach v oblasti zdravotníctva v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a tento zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia 6. apríla 2020.

V čase krízovej situácie sa zdravotná spôsobilosť fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie (vstupná lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci) nahrádza čestným vyhlásením fyzickej osoby. Vzor čestného vyhlásenia je v prílohe č. 3ca k zákonu č. 355/2007 Z. z.

Čestné vyhlásenie je potrebné nahradiť lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti na prácu najneskôr do 90 dní od skončenia krízovej situácie.

Ďalšie informácie ohľadom PZS a posúdenia zdravotnej spôsobilosti zamestnancov tu.

Pracovný pomer na dobu určitú

Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa má skončiť v čase mimoriadneho stavu alebo do dvoch mesiacov po jeho odvolaní,  je možné predĺžiť jedenkrát a najviac o jeden rok. Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa skončil v čase mimoriadneho stavu alebo do dvoch mesiacov po jeho odvolaní, je možné v čase mimoriadneho stavu alebo do dvoch mesiacov po jeho odvolaní opätovne dohodnúť jedenkrát a najviac na jeden rok.

Zamestnávateľ je povinný predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Ak k prerokovaniu podľa prvej vety nedôjde, pracovný pomer sa považuje za uzatvorený na neurčitý čas.

Zdroj článku:

www.nrsr.sk 

www.nip.sk

►Vzor pracovnej zmluvy alebo iné dôležité pracovné dokumenty pri nástupe zamestnanca či skončení pracovného pomeru - všetko nájdete pod "jednou strechou" v našom e-shope.

Tento článok má len informatívny charakter a nemôže byť považovaný za právne stanovisko alebo radu ako postupovať v konkrétnom prípade, alebo ako takýto prípad posúdiť.

Upozornenie: Článok podlieha zákonu č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon. Akékoľvek jeho ďalšie šírenie, šírenie jeho časti alebo jeho použitie na komerčné účely bez súhlasu autora môže mať za následok uplatnenie práv autora vyplývajúcich mu z Autorského zákona a iných právnych predpisov.

Silvia Dutková

Silvia DutkováOdbremeňujem podnikateľov od komplikovanej personálnej agendy, pomáham im s nábormi, nastavujem HR dokumentáciu a vytváram GDPR riešenia na mieru, a to v začínajúcich aj v existujúcich firmách. Spolu s tímom realizujeme externé zamestnanecké prieskumy a hodnotenia zamestnancov. Viac informácií

Prejsť na začiatok stránky